Crazy shit

Tento blok bude takým mojím denníčkom. Len aby ste vedeli...

Dnes som od rána zažívala rôzne scenáre. Hneď ráno som mala upravenú náladičku, za čo ďakujem len a len jednému a vyvolenému. Doobeda som sa viezla v novej 300 koňovej škodovici, a že tá jazda nebola pomalá. Akože sorry, ale keď dostanem do rúk splašeného koňa, chcem ho zkrotiť. Podarilo sa. Nikto neutrpel ujmu, akurát môj adrenalín ma trošku skúšal. 



Poobede pre zmenu, sa dozviem, že to čo bolo plánované, je zrazu naplánované inak. A bude ma to stáť viac peňazí. A kto by sa netešil takému zisteniu, že? Viete čo ma serie najviac? Že popri tom všetkom čo musím znášať ako žena, cháp menštruácia a s tým spojené bolesti brucha, kŕče, agresívne vystupovanie, šialené nálady, čokoládové hostiny, jebákový ksicht  a iné časti tela, 5/6/7 dní vytekajúca sliznica maternice - áno, príjemná predstava -, ďalej tehotenstvo a s tým spojené podobné veci, akurát trvajúce zväčša 9 mesiacov, pôrod 

a iné krásne veci, ktoré prináležia len žene, ale okrem toho, že moje financie neúspešne odolávajú pravidelnému nátlaku potrieb v podobe nájomného, energií, vody, telefónu, internetu, poistiek, stavebka, jedla a iných tradičných vecí, musia znášať aj to, že som žena a neviem sa umyť s jedným mydlom jak chlap! Na ksicht potrebujem kakalión gélov, krémov a olejčekov, lebo mám jebáky ešte v 25 rokoch, na vlasy potrebujem kakalión šamponóv, zmývacích a leave in kondicionérov, vlasových olejov a sprejov, lebo moja zosvetlená hriva ledva vládze u-vysieť na hlave. Každé ráno sa do práce musím malovať, lebo som tolerantná a to tiež nestojí dve eurá, lebo rúže, riasenky, make-upy a lícenky sa míňajú. Takisto potrebujem mať doma zásobu aniónových vložiek, lebo šak náhodou by ma prekvapili moje vždy vítané kamarátky. Žehliť musím s destilovanou vodou, umývať zem musím so špeciálnym ekologickým prostriedkom, do pračky dávam len eko levanduľovú aviváž a pracie gély z Eurony, lebo mám citlivú pokožku a záručnú dobu len dva roky. Kaderníčka. Manikúra...

Seriem tento otrokársky systém, a to, že keď si chcem kúpiť nové tričko alebo topánky, musím platiť daň ešte celý mesiac. Evidentne chodíme do práce len preto, aby sme svoju (ťažko) odpracovanú mzdu použili na všetko nevyhnutné a hlavne si nič neužili. Preboha, len...si...nič...nekupuj, nechoď do kina, nenavštevuj kamarátov, necestuj!!! FYA!!!!
Som jednoducho žena, ktorá toho potrebuje oveľa viac ako traja chlapy. A toto všetko ma stojí nekonečne veľa, ja zarábam nekonečne málo. Takže sa mi nemôžete čudovať, keď som vytočená, že musím dať viac ako je treba tam kde ma nečaká žiadna radosť, len smútok a povinnosti. 




K----A zvýšte už tie platy!!!!!!! A to sú len 3 hodiny poobede. Dám sa na ten eskort......Áááááá


Peace out☼ 

Instagramová realita

Čomu nerozumiem, je vegetariánsky kurací šalát v našej ázijskej reštike, ale čomu nerozumiem ešte viac je Instagram a jeho zvrátený pohľad na dokonalosť. Instagram ako taký nie je vôbec zlý, je založený na zaujímavej platforme šérovania fotografií, problém nastáva v tom, ako to celé ľudia zobrali. Objavujú sa tam fotky dosť odkláňajúce sa od reality a tak povediac odrb......

Možno som to vzala trochu zhurta, ale musíte uznať, že je to pravda. Baby úplne šalejú, všetky chcú byť rovnaké, mať velké prsia, útly pás, plné pery, výrazný tzv. instagramový mejkap. Na tom,  že baba chce vyzerať dobre nie je nič zlé. Je to ale zlé vtedy, ak to v realite vyzerá úplne inak a daná fotografia je vlastne fikciou. Stokrát cvaknutá spúšť, dve hodiny líčenia a stajlovania. To som možno aj ubrala. A potom sa tam idú tváriť, akože kukaj, takáto som ja feši, za 10 minút nachystaná do roboty.
Are u fuckin kiddin me?

Tím, ktorí majú problém odísť z takýchto sociálnych sietí aspoň na jednu hodinu zo dňa, to môže začať robiť ťažkosti. Hlavne so sebavedomím. Ja sama  viem o čom hovorím. Budem mať 25 rokov a ešte stále sa pýtam sama seba neisté otázky a tieto skutočnosti k môjmu vyrovnanému a sebavedomému pohľadu na  telo a celkový vzhľad veľmi nepomáhajú. A čo potom tie 15, 16, 17 ročné pubertálne hlavičky?
Vesmír, chráň nás...

Instagram síce mám ale mám na ňho aj zdravý pohľad. Nevidím nič dobré na tom, aby sme kŕmili ľudí a hlavne ženy fotkami, ktoré sú upravené nielen cez filtre Instagramu ale aj plastickej chirurgie. Ja sama pozerám strašne veľa youtuberiek hlavne zahraničných, a začína mi pekne liezť na nervy, že tam vyzerajú jedna jak druhá. O mejkape ani nehovorím, highlight taký, že ťa oslepuje. Všetky majú to isté pozadie, aj za kamerou aj pod kamerou. Sviečočka, nejaké tie svetielka, hlavne biely nábytok a na ňom nejaké serepetičky. Vyzerajú jak cez šablónu.Však dobre, je to pekné. Ale strašne strojené a upravené. Tak ako všetky tie fotky, ktoré sa denne zdieľajú. Sama som mala jeden čas problém s tým, že nevyzerám dosť dobre. A to len vďaka tomu, že som denne vídala dokonalé ksichty, s dokonalým mejkapom a dokonalou postavou. Dokonalosť. Všade samá dokonalosť. Ono to ale až tak dokonalé všetko nie je. So stránkou vlastného sebavedomia sa musíme popasovať každý sám, no napríklad z hľadiska štýlu líčenia som to spozorovala hlave u Moniky Blunder, veľmi známej zahraničnej vizážistky. Táto dáma líči tak krásne no zároveň tak jednoducho, že mi občas nejde do hlavy, prečo je taká vychytená. Nemyslím, že nafúknuté pery, obočie podľa pravítka a waist trainer je proste to pravé orechové. A veľa žien tým trpí. Hlavne tie, čo ešte nevedia kto sú a čím chcú byť. Nenechajme sa prosím odradiť alebo zmiasť niečím čo nie je náš život.

To, čo je dnes k videniu na sociálnych platformách ako Instagram je nezdravé, prehnané a v neposlednom rade to často so skutočnosťou nemá nič spoločné. Buďme sami sebou, a hlavne úprimní. Nie som proti Instagramu, ani mejkapu (bože chráň!), som ale proti lživému odkazu mladšej generácii. Pohľad na krásu mi v dnešnej dobe pripomína obed v McDonalde. Síce dobrý ale nie príliš zdravý.

Peace out☼

Háj

Volám sa Dana, od mojeho drahého sa mi najväčšmi páči oslovenie Dany. Bývam v malom mestečku, kde nájdete hocičo aj nič. Stačí byť kreatívnym a nuda je asi tak relatívna ako čas.

Narodky oslavujem v máji:) Krásny mesiac, ten mám asi zo všetkých najradšej. Nie je ešte príliš horúco, aby som sa potila. Môj lymfatický systém je "najlepší kamarát" s júlom. A díky za august a napuchnuté lýtka. Juhúúú

Za posledné mesiace až roky svojho života som zistila, že som neurotik, trpím prílišnou výbušnosťou a naserie ma každá blbosť, zvlášť vypustená z úst najviac mnou ľúbených. To je ale paradox...
Ale inak ma baví sa stále o niekoho starať, variť mu, ľúbiť ho, rozprávať sa a smiať. Bez hudby neprežijem, bohužiaľ. Ani kyslík mi toľko nechýba...
O tom, že na kozmetiku míňam viac ako mám (nie ako by som mala!), by vedeli rozprávať všetci tí, ktorí so mnou zdielajú môj skromný a skoro nezaujímavý život :) Sladké je mojím psychickým vykúpením a slaným zaháňam nudu. Čo už...ale občas jem aj zdravé, vážne!! 

Cieľ tohto blogu ma vlastne ani nezaujíma. Dôležitá je cesta. A že bude ale dobrodružná, možno... Ponúknem Vám  jedine tú najodvážnejšiu odvážnosť a to, že Vám sem hodím to, čo ma baví, čím prechádzam, čo sa mi stalo, a čo ma ešte len čaká. Nemám rada ultimáta. A sama ich nerada niekomu dávam. Aj keď tak ako aj s inými vecami v živote, občas sa musíme popasovať aj s nimi. Ale tu Vám žiadne ultimáta dávať nebudem. A ani vy mne! Deal?:) Robím to inou cestou, robím to lebo ma to baví a chce sa mi. 

Peace out☼